Tma. Horúčava. Mokro. Výkriky. Nemôžem dýchať. Cítim ako niekto odhazuje blato zo mňa. To by už stačilo. Šmátram okolo seba ale ruky ma posúvajú ďalej. Keď som si pretrel oči uvidel som čo som. A nielen seba ale vedľa mňa aj ďalších v rade. Nejaký polovičného vzrastu od nás sa na nás niečo hovorí. Zrazu si potľapká po pleci a na niekoho ukáže. Ihneď ho chytia dvaja za ním. Vidím, že nemá ruku. Pozriem sa či mám obidve. Kým dopozerám, už je pri mne a obzerá si ma. Vyškerím zuby, nemá čo na mňa pozerať, on na to odkloní moju hlavu a pozerá na bok mojej hlavy, potom na druhý. Až tak ide ku druhému. Chytím sa za bok hlavy. Cítim nejaký výrastok. Odstránim zvyšky blata a zisťujem, že hlasy sú silnejšie. Rýchlo dám preč blato aj z druhej strany a počujem. Neviem čo ale pripadá mi to normálne. Ako keby som vedel, čo to znamená. To už nás ale postrkujú ďalej. Vidím ohne. Veľa menších pri nich. Robia niečo nepopísateľné. Znovu stojíme v rade. Dávajú na nás niečo tvrdé a chladné. Nechápem, cítim sa dosť pevný. Dajú nám to aj na hlavu. Do rúk nám pchajú nejaké veci. Načo mi to bude radšej nech mi niekto povie čo vlastne som zač. Ale cítim, že tie veci sa v rukách držia dobre. Stískam tie veci v rukám, hýbem s nimi a cítim akoby to boli predĺženia mojich rúk. Pozriem na ostatných, vidím, že sa dotýkajú koncami rúk tej užšej veci. Skúsim aj ja. Pozriem sa na koniec ruky a vidím ako odtiaľ ide nejaká čierna voda. Pozerám, že si ten koniec ruky pridržiavajú tak si zovriem ruku aj ja. Stále na naše telá dávajú nejaké veci. Vidím, že ostatní zoberú jednu vec niečo s ňou zrobia a priložia si ju k hlave. Pozerám, či tú vec mám aj ja. Pomliaždim ju v ruke a dávam ku hlave. Ide z nej prúd vody. Je červená. Samovoľne sa mi otvoria ústa a cítim tú vodu. Povolím tu vec. Skúšam, čo je to za vodu. Je odporná, vypľujem ju. Je mi z toho zle. Ale zrazu po chvíli cítim, že hnusná chuť sa mení. Niečo ma ťahá aby som použil tú vec znova. Urobím to a necítim nič odporné práve naopak niečo veľmi chutné. Ale už nás znova posúvajú niekde ďalej. Sme pripojení k ďalším. Je nás dosť. Vidím jedného z nás ale ešte väčšieho ako sa rozpráva s nejakým bielym. Neviem, čo hovorili ale ten náš príde ku nám a vykríkne:„ Bežte Uruk-hai“. Neviem ako ale rozumiem mu. Rozbehnem sa spolu s ostatnými. Povedal bežte, to robíme teraz ale povedal aj Uruk-hai, to je čo? To sme akože my?
Vek: 19
Pochádzam z: metropola východu
výzbroj: plechový kyrys, helma, štít
Záujmy: výroba vecí z plátna, kože
Aikido, Systema, cvičenie
dobré filmy, dobrá hudba
airsoft, bojovky, larpy, stanovačky na štýl praveku
škola, čiže preto to vyzerá len ako to vyzerá ale snažím sa
| Přílohy: |
|
Nirnaeth_Arnoediad_2011_21924.JPG [ 255.55 KiB | Zobrazeno 14798 krát ] |
|
199170_1961437952535_1140392141_2376818_5856602_n.jpg [ 132.11 KiB | Zobrazeno 14798 krát ] |
![::]](./images/smilies/orc12.gif "úsměv")